neděle 17. srpna 2014

Den osmy - Tyumen

Par-hodinovy spanok v pohodlnej posteli  :) zbalit sa, umyt sa.... a ist.... este raz cesta Jekaterinburgskym metrom - nie takym honosnym ako v Moskve, ale velmi priestrannym, s oblukovym stropom.... na stanici sme vcas, ideme na vlak..... ideme tretou triedou - bolo plno, takze mame vsetky postele na poschodi..... zaujimave. sme ale dostatocne unaveni a tak po odlozeni batohov zaspavame..... po prebudeni rozmyslame ako a kam sa poskladame, horne postele su strasne nizke, ine ako lezat sa neda... pani pod martinou zbalila postel a tak si sadam k nej.... po chvili sa budi aj vlado. Ranajky? Radsej az na stanici. Nas kratky dialog presvedci babusky pod nami o tom, ze SME ukrajinci a zacnu sa nam chechtat na plne hrdlo...... (?)
Tyumen, vystupujeme - hura!!

Byt aj v Rusku na stanici najvacsie socky je naozaj cosi, ranajky na stanicnych stolickach ale maju svoje caro :) skoda len tych dvoch ko-liesok uhorky co skoncili na zemi.

Dnesny sprievodca Vlado rozhodne - odviezt sa autobusom na opacny koniec mesta (resp. centra) a vydat sa pesi smerom spat. Hladanie planu hromadnej dopravy ale konci bezuspesne..... chceme vidiet klastor, pan vravi, ze mame ist k akademii 13tkou a potom prestupit na iny bus. Nastupujeme do 13tky, tipek nas pride skasirovat (kazdy autobus obsluhuju dvaja ludia: sofer a predavac listkov, treba zvysit zamestnanost predsa) a my sa pytame, kde je akademia, aby sme vystupili.... po chvilk tusime, ze sme zabocili zlym smerom, ale tipek stale nic.... o dalsie asi 3 zastavky vravi, ze mame vystupit. Pred nam akasi moderna betonova univerzita. Sme spravne?? Z autobusov na ktore sme mali prestupit tu nechodi ani jeden..... de ja vu? Opat raz nas clovek poslal k niecomu co sa podoba tomu kam chceme ist, ale nie je to tak uplne ono? Po prelusteni vsetkych nazvov zastavok to vzdavame a zaciname sa vypytovat. Je mozne, ze domaci nevedia, kde je tu klastor?? So zapnutou mapou v tablete sa Vlado s pani dohodne a nastupujeme na prvy autobus ktory pride. Ukazuje sa, ze sme 13tkou mali ist, no mali sme vystupit o VELA skor. Nevadi. Okruzna jazda za 18 rublov nie je na zahodenie :)

Vystupujeme na upravenom nabrezi pri moste ponad rieku ktoru sme premenovalina Tyumenku. Dvaja chlapci odusevnene hraju "my heart will go ooooooon...." a este dalsie dve piesne dokola a dokola..... indiani s lekvarom, vrabce, ideme do Trojicneho klastora, zasvateneho vraj Petrovi a Pavlovi :))
Chvilku vahame, ci smieme vstupit, na dverach pisu "nie sortky, nie s holou hlavou...." nakoniec sme drzi a ideme dnu. Typicke zlatobombulate vezicky kostola, prijemna zahradka so vcelimi ulami a k tomu netradicne rytmicke vyzvananie zvonov......

Cestou autobusom nas uputali drevenicky a tak si ich ideme obzriet z blizsia. Niektore zchatrane, niektore relativne udrziavane, jedna dokonca prave dostava novu farbu okenic :)

Prehliadka nabrezia a tunajch zvykov (trikolora na svadobnom aute, novomanzelske kladenie kvetov na pamatnik druhej svetovej.....), posedenie na namesticku, socha Lenina a hlavne si nemozeme nechat ujst jazdu na Ruskom kolese :)

Z nevysvetlitelnych dovodov sa tu pohladnice nikde nepredavaju, vsade len kopa suvenirov, magnetov, dokonca magnety s dizajnom aj velkostou pohladnice. Postu sme este nikdy nestihli, no tento krat sme stihli aspon tetu postarku a Martina mohla slavnostne poslat pohladnicu, ktoru nosi vypisanu este z Moskvy.
Restauracia s malymi pristreskami, robia vraj tunajsiu rybu, musime ochutnat :) Martina si da salatovy pohar :D

S prehladom vcas na stanici, tento krat pokracujeme druhou triedou ale v dvoch roznych kupe.... trrrpneme, aki budu spolucestujuci..... ukaze sa, ze ja s Honzom byvame s dvomi zo sestclennej skupiny,  ktori, ked nas najdu sediet poctivo na nasich hornych posteloch, nas vysmeju, pozvu k sebe, prehodia par slov a odidu za ostatnymi..... vecer pridu dve tety pripravit postele pre ich "muzicki" a my sa dozvedame, ze su to dve kamosky a ich manzelia a deti jednej z nich, ze cestuju na Altaj..... ulozime sa spat.... po chvike pridu "muzicki" a debata zacina :D odkial sme, kam ideme, preco tam ideme, ci hovorime tym istym jazykom a preco sa Ceskoslovensko rozdelilo, ....... ked uz je debata velmi politicka a velmi hlucna pridu manzelky muzickov utisit a ked slubime, ze ich dalsi den navstivime, mozeme ist spat....... :)


 
 

1 komentář: