Utorok. Den ostatnym podobny spankom na nafukovacom matraci, rannym vynasanim kocura z izby a ciernym cajom k ranajkam. V niecom bol vsak iny - maly Vana odhadol nase balenie spravne a od rana nam kyval. Popri tom sa nazvycajne usmieval. Mozno to bolo nasim skorym vstavanim, chceli sme stihnut muzeum gulagov a vilu Romanovcov.
Po obligatnom vystupeni na stanici Teatralnaja nas to tahalo dolava (na nejake znamejsie namestie), ale vynimocne sme tam nesli. Namiesto toho sme sa vydali ku Generalnej prokurature, kde sa v susednom dvore krcilo drobne muzeum s opadanou omietkou okolo vchodovych dveri. Par artefaktov, fotky, pribehy konciace prehodnotenim rozsudku alebo konstatovanim o nedostatku dalsich informacii.
Muzeum vsak otvarali az o jedenastej a aby nase uspesne rano nevyslo
nazmar, isli sme sa prejst k Tverskej ulici cez zopar pre pesich
vyhradenych ulic. Okrem obchodov honosnych znaciek a bustach vynimocnych
myslitelov sme nasli pieskovu kreaciu, ktoru by jednym slovom sice bolo
mozne nazvat hrad, ale boli v nom zakomponovane vsetky moskovske
skvosty. Videli sme tym padom v jedno rano na jedinom namesticku uplne
vsetko a to hned pred radnicou. Keby sa Miske podarilo zohnat vedla v
knihkupectve pexeso, den by bol uplne bezchybny.
No takmer. Dom Romanovcov byva v utorky zavrete, dom anglickych
kupcov nebol k najdeniu, ale aspon sme po ceste nasli niekolko roznych
zahalenych budov. Skvely napad ako alternativa k opravovaniu fasady.
Obzvlast ak clovek netuzi problem vyriesit.
Skok do pritomnosti kvoli faktickej poznamke. Ujo
sediaci cez ulicku nas pocas konverzacie s Miskou a Honzom obohatil o
nove slovo:Kitai je Cina. Kitai-Gorod je teda Cinske mesto, co clovek
tak jednoducho nezisti pri pohlade na okolie rovnomennej stanice metra.
Ked sme sa tam uz ocitli cestou spat a obdalec vykukla spoza niecoho
betonoveho veza synagogy, povedali sme si, ze nebudeme diskriminovat.
Folklorna
poznamka: vyzera to tak, ze miestni maju radi detektory kovov a
scannery. Pri vstupe na stanice, do muzei, do kostolov, mesit a synagog
ludia veselo pipu. Cloveku to vie zdvihnut naladu. Podobne ako listky na
vlak. Vytlacene z pocitaca su vraj ok, ale pretoze sme mali casovu
rezervu, je lepsie mat poriadny listok ako besne behat po stanici na
poslednu chvilu. Tetuska v prvom okienku nas vraj poslala na tretie
poschodie, bezpecak po ceste potom upresnil, kde to tretie poschodie
zhruba je. Tetuska v dalsom okienku odmietla tlacit tolko listkov, vraj
nas obsluzi automat. Obsluzil, no zacal vydavat listky az ked sa citil
byt ohrozeny nedockavstou okolostojacich.
Cakanie
na prichod vlaku sa asi prilis rozoberat neoplati, nakoniec prisiel.
Lokomotiva mala podla ocakavani cervenu hviezdu a bola vyrobena v Prahe
(CKD). Zlaty vzdialeny domov na nas zmurkol! Najst vagon, ukazat listky,
pasy, vdaka za spolupracu, uzke dvere a siroke batohy... nastupujeme do
vlaku, to je parada! Alebo sa zacat bat? Nie je cas, najst kupe, zlozit
batoh. Aha, traja sa s batohmi nezmestime. Skoda, ti za nami budu
musiet pockat. Uz ste sa zlozili? Parada, akurat zaberaju zlozene batohy
privela miesta. Niet sa kam zlozit. Aha, toto je to nase kupe? Vyzera
malo, ulicka je uzka, ale postele su slusne velke... Ti ludia za mnou si
to nerozmysleli, stale chcu prejst dalej? Skoda. Batoh dole, parada.
Batohy sedia. Preco stojime? Tlak nastupujucich povolil, ulicku sme
vyprazdnili.
Rekapitulacia: spodne lavice su zapratane a my
povacsinou stojime. Vo vagone je teplo, ale na nase upokojenie
zistujeme, ze vagon ma klimatizaciu... ze vagon snad ma klimatizaciu,
lebo okno nie je otvaracie.
Ruskym baletkam
ide to skladanie a usadzanie sa pravdepodobne lepsie ako nam, na ich
strane je prax a ohybnost. Nevadi, nakoniec sa to nejako podarilo a
saunu kvoli odchodu vlaku vypli. Aj tak slusne teplo. Niekomu napadlo
sklopit hornu postel, aby chladny vzduch klesal rychlejsie. Skratka
zazitok. Potom uz bolo fajn, cez noc trochu teplo, ale vecera nam
chutila a Martina napriek obavam prezila prve kolo hry Mathable. Zabava
pokracovala dalsimi hrami, ale skratme to. Vagon bol relativne cisty, v
chodbicke aj v kupe bol koberec, voda v samovare tepla, toalety
pouzitelne a netecucu vodu v umyvadle sme uz nejako prezili, ved
mineralky sme zobrali dost.
Skor nez skoncim, uz si to pomali zasluzite, vratme sa rychlo na stanicu metra Majakovskeho. Honza na tom trva. Cim je stanica Majakovskeho vynimocna? Na zemi mramor, na stenach biela omietka a nejake leskle doplnky pripominajuce nalestene rury kurenia. Nic extra. Ale ten strop! Co kus to obraz budovatelskeho nadsenia, same lietadla, dymiace fabriky, padajuci Sputnik a niekolko nepochybne uspesnych sportovcov s uniformnymi tvarami. Co vam budem hovorit, zaujimavejsie ako stanica Kacerov na linke C.
Este jedna prihoda na zaver. V utorok vecer nas vlak za sprievodu hlasneho piskania zastal na stanici vo Vekovke. Zavesy na okne boli odtiahnute, ved v tme je to uplne jedno. No skoro. Ono sa v okne zrazu objavila na modro vysvietena plysova macicka spolu s dalsimi menej radioaktivnymi. To babicka predavala suveniry. O chvilu zmizli a namiesto toho sa v okne objavilo dalsie prekvapenie. Kristalovy luster. Nekecam. Tiez sme tomu neverili. Keby sa nahodou niekto z nas vratil s lustrom, ktory si na cestu urcite nebral, alebo so zhruba metrovou amforou, ktoru ponukal nejaky iny chlap na nastupisti, hlavne sa necudujte. Zmrzlinka od babicky chutila.
Tot vsio, mate moj obdiv ak ste to docitali az do konca, sam som to niekolko krat vzdal. Dobru noc.v
 |
| aj tu maju metroo :) |
 |
| Naco opravovat dom? Staci plachta..... |
Žádné komentáře:
Okomentovat