Den trinasty - nemoze byt kazdy den sviatok

Vravi sa, ze den sa zacina vecerom. Dnedny pribeh preto zacne niekedy o 6 vecer Moskovskeho casu, kedy sa prezieravy Honza rozhodol ist spat, aby bol na skore ranne vstavanie pripraveny. Ja s Vladom sme sa ho pokusili nasledovat, ale nie velmi uspesne. Vecernu zastavku v Zime sme s Martinou vyuzili na odoslanie napisanych pohladnic. Zima nas ale svojou teplotou sklamala.....

Po niekolkych dalsich hodinach nase kupe stihlo a stmavlo a nakoniec sme sa dostali plnohodnotneho 8-hodinoveho spanku (v sucte). Napriek tomu sa nam rano podarilo z postelo vyhrabat, dozbalit pyzama, no ked sme o pol druhej nastupeni cakali vo dverach kupe, sprievodca povedal, ze nie, ze to nie je Irkutsk a ze nam povie..., vravime si, ze by povestny dochvilny rusky vlak meskal?? Divne.... o pol hodinh stojime znova, stale ale nie na nasej stanici. Schytam otazku, ci som zase zle nespocitala hodiny a nevstali sme zase o hodinu skor, ale dalsi pobehujuci cestujuci, hodinky s Moskovskym casom a nakoniec aj velke hodiny na stanici daju zapravdu mne, nas vlak skutocne skoro hodinu meska..... netusime preco a sprievodca nema na debaty naladu.

Po celkom uspesnom chyteni marsrutky ideme k hostelu, do otvorenia recepcie ale mame este skoro hodinu a tak koncime v miestnom fastfoode, ze vraj "Picca i blini", nedajte sa zmiast nazvom, su to palacinky:) palacinky nam rano dobre padnu, k nim cajik a kava... prijemne rano s vyhladom na Lenina.

V hosteli nechame vacsinu veci, mame v plane vyse 20-kilometrovy trek pri bajkale z Listvyanky do osady Bolsoe Koty (pristupnej lodou, pesi a po zamrznuti jazera vraj aj autom). Dnes sa teda musime prepravit do Listvyanky. Cesta vedie okolo skanzenu a to chceme vyuzit. Po rychlom nakupe v Irkutsku, navsteve infocentra a prehliadke mesity a synagogy (su na jednej ulici) smerujeme k autobusovej stanici. Prekvapivo rychlo najdeme marsrutku a v nej pomaly zaspavame.... preberu ma s tym, ze rychlo rychlo, vystupujeme..... medzitym sa uz ale jemny dazd zmenil na celkom skusny lejak. Kupime listky a potom uz len ideme od striesky ku strieske, od domceka k domceku, hladame kde sa schovat pred dazdom a kde sa ohriat. Drevenicky su krasne, ale zvnutra akesi dine: predmety pomiesane zo vsetkych obdobi dokopy, od 200-rocnej keramiky az po solnicku s tulenom "majstrovstva v hokeji 1986".... tretina drevenic je zamerana skor na predaj nez na nejake intelektualne obohatenie, v dvoch z nich aspon aj predvadzali ako sa tie suveniry vyrabaju. Zeby preto bolo treba za fotenie platit (aby sme im neukradli know-how na hlinene piskajuce medvede)? Druha tretina domcekov je zavret? Medzi nimi, zial, aj kaviarnicka.... 

Po dalsom hladani nachadzame restauraciu. Lustime jedalny listok a nakoniec sa vsetci zhodneme na borsci. Laka ma dat si viac kopru ale dievcina nepohcopi "jesco ukrop pazalsta" a snazi sa mi zobrat aj ten co tam mam. Sladke pelmene nemaju, ked objedname bliny so smetaniu povie "charaso, so smotanou" a prinesie nam s medom.... Martina, poucena, si pyta "so smotanou, nie s medom" :D. Zabralo. Rozmyslame, ci je to "blov", chceme vyskusat, nemaju. Nahrada: "pozy". Ukaze sa, ze su to dva krateroidne kopceky cesta v ktoromje hovadzie maso a vyvarova voda. Vraj dobree, daju si este jedny. Tymto nasa gurmanska chvilka konci, este namocit ruky v Bajkale a potom spat k vychodu. Desime sa cakania na marsrutku, ktora nema ziady oficialny harmonogram, ale behom asi stvrt hodiny uz veselo kvapkame vodu na driemajucich ludi cestujucich pravdepodobne z prace a pocuvame ruske hity.... 

V Listvyanke potrebujeme vyslapat hore miernym briezkom k cislu 77,co nas definitivne presvedci o nenepremokavosti nasho vraj nepremokaveho oblecenia, pohana nas vidina horucej sprchy a sucha.
Bajkal je modro-sivy, v dialke sa miesa s hmlou, premyslam o tom, ako som sa tesila na prvy pohlad tymto smerom, na priezracnu vodu, lode... no teraz mu venujem len letmy pohlad.....

Caka nas utulna mala drevena chatka s nepravouhulonymi stenami, do ktorej sa pri styroch masivnych drevenych posteliach uz nic viac nevojde. A ani tu nic ine neni. Rozmyslame, co s haldou mokreho oblecenia. Dostaneme v hlavnej chate susiak, ale veci na nom vo vlhkom chlade velmi neschnu, zistili sme ale ze v chatke si mozeme sami kurit z tak tu mame vypek. Polovica veci uz uschla :) pri snahe vyvetrat pochopime preco teta povedala, ze chatku nemusime zamykat. Okno sa da otvorit len zvonka.

Zalezeni pod perinami spriadame alternativne plany na zajtra, vraj ma prsat este 3 dni.....no, uvidime co vietor prinesie, ideme sa na to vyspat. Po narocnom dni, zda sa, konecne dobiehame utekajuce hodiny.

Den siedmy - Yekaterinburg

Posledni den v Jekaterinbugu, chystame se na vylety. Vstavame dopoledne, vsak nikam nespechame (konecne), mame cely den, skvele, ze nemusime stale balit a vybalovat batohy. Prvnim cilem dne je najit bankomat, rubly v kapse by nam na dnesek uz nestacily. Nejsme sice uz v predrahe Moskve, ale i tak to neni vylozene levny kraj. Nakonec jsme jich nekolik v metru objevili a upesne vybrali. Cestou jsme potkali nekolik svateb, vyznacuji se pro nas rekneme neobvyklou vyzdobou na autech, krome obrovskych barevnych stuzek (nejlepe ruzovych ci fialovych, ale hlavne velkych) sedi na strese svatebnich aut giganticke zlate svatebni prstynky..

Jekaterinburske metro  ma oproti obrovskemu moskvskemu jen jednu trasu s osmi zastavkami, ktere otevreli vcelku nedavno. Casem planuji otevrit i daldi dve trasy, coz jiz nyni hrde deklaruji na planku metra. Stanice jsou krasneji vyzdobene nez v prazskem metru, to je jasne. Kam se vsak hrabe na moskevske podzemni galerie, to se neda srovnat. 

Snaha o prvni vylet mimo mesto, do chramoveho komplexu Ganiny Yamy, misto kratkeho posmrtneho pobytu zavrazdene rodiny Romanovcu, prinesla mnoha zajimavych zjisteni. Informaci z turistickeho info centra, jak se na misto dostat, nam nejdrive vyvratil nas pan domaci z hostelu a poradil jinou cestu. Pry na metro stanici Uralska, odtud z autobusoveho / vlakoveho nadrazi autobusem k detske nemocnici na konecnou busu a pak 5 km pesky po smeru jizdy az do Ganiny Yamy. Easy. Na autobusaku se vsak pani, pruvodci i ridic busu shodli, ze se na misto takto nejede a poslali nas na druhy konec mesta k nejake nemocnici. Ovsem spatne. Tak zase pres cele jedenapulmilionove mesto zpet na autobusak, pekna vyhlidkova jizda je to, mesto zname jiz zleva i zprava. Ovsem kdyby uz nebylo odpoledne, v kolikpak asi v chramech zaviraji..? V autobuse jsme si vyslechli prvni politicky komentar od babusky, hovorila o heroickem panu prezidentu Putinovi.

No, zkratme story:o) Druhy pokus najit ten spravny autobus a prestavka na pelmene. Pokus cislo tri, pry vlakem je to nejepsi, rikala pani v okenku zeleznicni kasy. Kupujeme listky. Na tabuli v odjezdech jsme vlak vsak nenasli. Nakonec jsme museli zkonstatovat, ze pokud dnes chceme jeste neco videt (krome sochy Lenina na stopadesat zpusobu) musime hrat na jistotu. Taxik. Cena vysoka, odmitame. Snazime se spojit s panem domacim, neuspesne. Taxikar iniciativne nabizi novou cenu. Vahame, delame zagorku, a nakonec se domluvime a na misto se dostaneme. Skvely vykon, patnact km za Jekaterinburgem a dostat se tam nam trvalo kolem sesti hodin.. Kdo obcas cestuje na vychod, jiste situaci poznava..:o) Druhy kratky vylet za mesto, na hranici Evropy a Asie, svorne odkladame na pristi cestu transsinirskou magistralou, pro dnesek takove vysoke ambice jiz nemame..

Naladu si vylepsime vyjizdkou na lodce na vode v centru mesta. Pri padlovani se vsichni radi vystridame, zapojit svaly na rukou je prijemna zmena oproti neustalemu tapani po svych..

 

Vecer prochazka mestem, zacinaji oslavy vyroci jeho zalozeni. V centru koncerty, plno lidi, kteri nevynechaji jedinou prilezitost zapozovat a vyfotit se s cimkoli, priprava na velky happening nasledujici den. Jeste tradicne nakoupit v mistnim supermarketu jidlo a piti na dalsi den. Z velkeho vyberu vseho mozneho az oci prechazeji. Cas od casu neni spatne nechat si zborit velmi zazite stereotypy, ktere v nas prebyvaji. Myslim, ze cela tato cesta jich hlavne o lidech zbori hodne. Vrele doporucuji:o)

       

 

      

Litrovka.

Den deviaty - Novosibirsk

DRUHe REVIDOVANE VYDANIE:

V noci sa niekolko krat budime na chrapanie Jura a Serjozu..... nenapadne nahlas kaslem, vacsinou to zaberie aspon na jedneho z nich..... Rano sa odtahuju k zbytku rodiny do vedlajsieho kupe...... Namiesto nich si s nami pridu posediet ich manzelky - sympaticke zivelne styridsiatnicky pubertacky, velke kamosky, Jekaterina nam zaspieva piesen o vodke od velkej hviezdy Lepsa,je prekvapena a sklamana ze ho nepozname (v Novosibirsku som si vsimla plagat - vid foto "Grigorij Lens Gangster No1";)). Po oboznameni s tunajsou popovou scenou sa zvrtne debata na nas, preco este nemame deti, nechapu co tu robime, vraj sme ako z kozmu :D kde vsade sme boli, co sme videli, preco sme v Tyumene boli tak kratko, aha mate na to len 22 dni "co je to 22 dni" ked je normalne stravit 3 dni cestou tam a 4 cestou spat, ked vlak stoji na jednej stanici kludne 400 minut, ked sa krajina za oknom 200 kilometrov takmer nemeni, ked krajina ide cez 8 casovych pasiem..... 

Na dalsej stanici vidime opat predavat susene ryby, uz si na ne brusime zuby par dni, dnes by sa na obed fakt hodili. Pytame sa susediek, ci su dobre ale namiesto odpovede dosnamene 3 ryby od nich s tym ze i su z Tyumenu a maju ryb dost. Kupime teda aspon deckam (aj sebe;)) zmrzlinu.....

Ryby su velmi dobre, len asi nevieme ako sa maju jest, z obeda sa stava boj, rveme rukami, zubami kusky masa od koze a kosti.... bodlo by pivo.

Na perone sa kamosmi srdecne lucime.....

V Novosibirsku nas caka Dasa. Sme pozvani na veceru, len sme este najedeni z ryb.... vychutname si borsc s koprom a petrzlenom :) chalani si hrdinsky daju aj druhe.... este kratky rozhovor s Dasinou maminkou - prva Ruska, ktora nam dost vela rozumie aj v Cestine a Slovencine :)) a ideme do mesta. 

Co sa Novosibirsku tyka, nemame ziadne velke ocakavania, nie je to nic, co by sme nazvali historickym mestom, oacakavame, velka cast budov bude"modernych" z druhej polovice minuleho storocia, no sme milo prekvapeni. Prechadzku zaciname, pre velky vcerajci uspech, jazdou na Ruskom kole. Mame z neho dobry vyhlad na upravenu promenadu na nabrezi rieky Ob. Pri zapade slnka vyzeraju mosty spajajuce jej dva brehy carovne :)) Jeden zeleznicny, jeden specialny pre metro - vraj najdlhsi v Europe (aj ked vlastne nie je v Europe :D) a jeden nedokonceny. Kratko po zahajeni jeho stavby sa totiz zistilo, ze na druhej strane nie je dobre podlozie a tak ho o par metrov posunuli. Zvlastne, ze prvy pilier povodneho mosta nechali ako memento hluposti hrdo sa tycit nad riekou..... aby este viac vyzdvihli vyznam tohoto pamatnika, pred mostom stoji socha cara Alexandra, ktory dal postavit prvy most ponad Ob. Vdaka tomu vzniklo cosi, z coho je teraz mesto Novosibirsk :)

Od mostu pokracujeme dalej do mesta k najcentralnejsiemu bodu nasej cesty - do samotneho stredu Ruska. Dochadza nam, ze skutocne prilis skoro zabocime na juh, Irkutsk je totiz len asi v dvoch tretinach Ruska..... no co na to povedat, nedomysleli sme to pri planovani......

Prechadzka pokracuje okolo divadla, kina, novej aj starej filharmonie (rusi podstatne viac pocuvaju klasiku nez my), socha Lenina a robotnikov, pokracujeme po Leninovej ulici - vela obchodikov, krcmicky, vraj z nej planuju spravit pesiu zonu, zatial totiz v Novosibirsku nic take nemaju.... uzivame si, ze sa mozeme nechat viest :) nebludime a nerozmyslame kam az mame ist, aby sme nasli prechod cez cestu :D Dasa nas vedie cez podchod pri metre. Zaujmu nas velke fotografie historickych budov, dreveniciek aj murovanych, mnohe z nich vraj uz su zburane, ale niektore este cestou uvidime aj nazivo. Uplne idylicka je jedna zabudnuta drevenicka uprostred sidliska..... :)

Uz je dost hodin a tak Dasu prepustame :)) den zakoncime v kaviarni pri stanici - Vlado uz je opat hladny a mame este asi hodinu cas nez budeme musiet vyzdvihnut veci na stanici. V kaviarni hra prijemna hudba a prekvapivo po prvy krat bezproblemovo komunikujeme po anglicky. 

Dnesne pozorovanie: nie vela, ale vacsina tunajsich aut ma volant vpravo. Preco? Dovazaju z Japonska......

Hlaska dna? "Dnes je nedele, rekla mi to Dasa".